
Aj predpovedanie budúcnosti má, rovnako, ako ostatné formy šarlatánstva, svoje nemenné pravidlá. Jedným z nich je metóda selektívneho vyhodnocovania dôkazov - ak sa šarlatán náhodou strafí do neskoršej reality, vydáva toto proroctvo za dôkaz vlastnej jasnozrivosti, zatiaľ čo každú chybnú predpoveď pripíše objektívne nepredpovedateľným okolnostiam a pracuje na tom, aby sa na ňu čím skôr zabudlo. Následkom aplikácie tohto modelu je ohromujúci paradox: v médiách sa so železnou pravidelnosťou pred voľbami objavujú ikony, ktoré sa mýlia až šokujúco často. Oveľa častejšie, než bežní politológiou nezasiahnutí amatéri v krčmách pri pive. V podstate sa z toho už stáva milá tradícia: ak chcete vedieť, ako naozaj dopadnú voľby, vypočujte si Eda Chmelára a potom si vyberte úplne opačnú možnosť.
No comment yet.
Sign up to comment
Zaujímavý článok o tom, ako znalocom politických stratégií pri prezidentských voľbách nevyšli predpovede.